Ako a kde archivovať fotky ?

Ako a kde archivovať fotky ?

Pre mnohých z nás (a hlavne tých skôr narodených), archivovanie fotiek znamenalo vyvolať fotky, dať ich do krabice od topánok a odložiť pod posteľ. Ak to chcel niekto úplne vyšperkovať, napísal ešte na zadnú stranu fotky dátum. Tie obľúbenejšie sa zvykli dať do fotoalbumu, alebo vystaviť na policu, ale väčšina z nich aj tak skončila v spomínanej krabici, kde zapadla prachom na dlhé roky, často až generácie. Úžasné na celej veci je, že sme si tú krabicu mohli vybrať kedykoľvek, fotky si pozrieť a oživiť si tak spomienky, často až na našich starých rodičov, či pra-rodičov.

Časy sa však menia. Ako je to s digitálnymi fotografiami ? Väčšina ľudí ich archivuje viac-menej rovnako. Dá sa povedať, že pre mnohých ľudí je tou virtuálnou krabicou od topánok, ich vlastný počítač. Zábery buď uložia na harddisk, USB kľúč, prípadne napália na CD, či DVD a zabudnú na nich. O pár rokov si ich idú pozrieť a fotky nikde. Ako to vlastne s digitálnymi zábermi je ? Vydržia tak dlho, aby sa na nich mohli pozerať aj naše deti, či vnúčatá ? Nuž, záleží na tom, ako sa o ne staráme. Ale pri drvivej väčšine užívateľov, žiaľ nie. Ako tomu zabrániť ? Čítajte ďalej.

Mnoho z vás si nesprávne myslí, že fotografie v digitálnom formáte vydržia naveky. To je iba čiastočná pravda. Netreba si totiž zamieňať digitálne dáta, ktoré teoreticky naveky vydržia, s nosičom digitálnych dát, na ktorom sú uložené. Ten už naveky nevydrží. Poďme sa na ne pozrieť detailnejšie:

Archivovanie fotiek na HDD

Každý harddisk sa raz dokrúti, to je neodškriepiteľný fakt, niektorý skôr, iný neskôr. Zlou správou je, že sa to vo väčšine prípadov deje nečakane a nedá sa to predpovedať. Niektoré vydržia dlhšie, iné kratšie. To, kedy vám harddisk vypovedá službu, nikto nevie. Podľa štatistík je však priemerná životnosť asi 50 tisíc hodín používania. Ak teda plánujete dlhodobé archivovanie fotiek po dobu 30-50 a viac rokov, dobre si to premyslite.

Optické disky

Medzi v súčasnosti najznámejšie optické médiá patria CD, DVD a Bluray. Fotografie napálené na optický disk, s výnimkou prepisovateľných médii CD-RW alebo DVD-RW, nemôžu byť omylom vymazané, nemôžu byť zašifrované (úmyselne, či neúmyselne), ani napadnuté vírusom. Z toho pohľadu sú vhodným prostriedkom na uchovávanie dát. Blurayom sa detailnejšie zaoberať nebudem, keďže sú pomerne málo rozšírené a vlastní ich len malé percento ľudí, podobne ako napríklad DVD-RAM. Nanešťastie, bežné CD má kapacitu zhruba 702MB, čo pre dnešné potreby už nepostačuje. Dobrým riešením sa teda javí DVD, ktoré je lacné a bežne dostupné. Horšou správou je, že ani životnosť DVD médií nie je v praxi príliš ružová. Hoci sa rôzni výrobcovia zvyknú hŕdiť tým, že ich médiá vydržia aj 20 rokov, platí to len za optimálnych podmienok, ktoré sa dosahujú laboratórnym testovaním. Za bežného stavu ich len ťažko splníte. V praxi rátajte s tým, že sa životnosť médií, aj od kvalitných výrobcov, pohybuje zhruba na úrovni 10 rokov, pri dobrom skladovaní (tma a sucho). Pri menej kvalitných médiách od pofiderných výrobcov, alebo pri no-name médiách sa životnosť pohybuje podľa mojich skúseností, len na úrovni okolo piatich rokov. Preto tiež nie sú vhodné na dlhodobejšie archivovanie fotiek. Aj napriek tomu však moja rada znie – ak archivovať, tak na DVD. K tomu sa ešte vrátim v závere článku.

Cloudové úložisko

Ukladať dáta do “cloudu” znamená zjednodušene, uložiť ich on-line na pevné disky niekoho iného. Tým odpadajú všetky vyššie spomenuté riziká. Spoľahlivý Cloud ponúkajú v podstate všetky väčšie spoločnosti, Google, Microsoft, Amazon, či Apple. Ich nevýhodou je samozrejme cena. V čase vzniku tohto článku, si napríklad Google pýta cca 96eur/rok, Microsoft 60eur/rok, či Amazon 79eur/rok. Dôkladne si však preverte, či sú všetky fotografie uložené v takom stave, v akom ich do služby nahráte. Či sú zachované názvy súborov, ich veľkosť, alebo exif informácie. Napríklad Google ukladá vaše fotografie v tzv. “high quality” rozlíšení. V praxi to u nich znamená, že vám ich zmenší na 16mpix. Na druhej strane, Facebook je zadarmo, avšak iba vo web kvalite.

Existujú, prirodzene, aj voľné alternatívy týchto služieb. Tie však už z princípu neodporúčam, keďže je známych viac prípadov, kedy došlo k napadnutiu týchto serverov hackermi a následnému vymazaniu všetkých dát. Prípadne ľudia prišli o svoje údaje zo dňa na deň v dôsledku technickej poruchy na strane prevádzkovateľa, alebo ukončením prevádzky (ako napríklad Megaupload). Cloudové služby zadarmo totiž neponúkajú garanciu uchovania dát. Ak nechcete, aby ste o vaše životne dôležité spomienky, dátovým úložiskám zadarmo sa radšej vyhnite.

Flash disky/USB

Možno si po prečítaní týchto riadkov poviete, že ideálnym riešením bude nakopírovať vaše fotky na USB kľúč, alebo flash disk a zamknúť ho do šuflíka. Aj v tomto vás žiaľ, sklamem. Flash disky sa skladajú z pamäťových čipov. Keďže neobsahujú žiadne pohyblivé súčiastky, na rozdiel napríklad od harddiskov, sú mechanicky odolné. Vydržia aj hrubšie zaobchádzanie a otrasy, preto sú vhodné a boli vymyslené primárne na rýchly prenos dát, než na ich zálohovanie. Bunky v pamäťových čipoch sú navrhnuté tak, že uchovávajú informácie aj po odpojení od elektrického prúdu. Nie však donekonečna. Podľa výrobcov je ich uchovanie garantované len po dobu 10 rokov. Skúsenosti ľudí z praxe však hovoria skôr o dobe maximálne 5 až 7 rokov. Následne začnú uložené dáta vykazovať chyby a v končenom dôsledku môže byť celý flash disk nečitateľný. Preto je dobré ho z času na čas pripojiť k nejakému zariadeniu. Toľko k flash diskom. Ďalšou kapitolou sú USB kľúče, ktoré tiež pracujú na princípe flash. Ich neduhom je (ne)spoľahlivosť samotnej ich elektroniky. Hoci samotný pamäťový modul vydrží niekoľko rokov, až pričasto sa stáva, že USB kľúč zo dňa na deň jednoducho “zomrie” a po pripojení k počítaču sa javí ako prázdny, alebo ho zariadenie nerozpozná vôbec. Len za posledných pár rokov, mi takýmto spôsobom odišlo hneď niekoľko USB kľúčov. Áno, niektoré sa mi podarilo zachrániť znovu vytvorením partície, alebo checkdiskom, ostatné však odišli nadobro. Flash disky, ani USB kľúče preto tiež nie sú na archivovanie fotiek práve najvhodnejším nástrojom.

Kde teda archivovať fotky ? Vrátim sa k vyššie, už čiastočne zatrateným DVD a sám si aj odpoviem – na DVD. Nie však na obyčajné DVD. Hovorím o špeciálnych archivačných DVD s keramicko-kovovou záznamovou vrstvou, ktorá nepodlieha starnutiu, napríklad Verbatim M-DISC alebo DataTresor Disc od firmy Northen Star. Oproti klasickým DVD sú mierne drahšie a nemajú ich všade, preto treba občas hľadať. Zvlášť upozorňujem na imbecilných predavačov, ktorí sa mi stále snažia predať obyčajné DVD s tým, že “však toto je archivačné”. Nedajte sa oklamať, hľadajte nadpis M-DISC. Alebo mi napíšte, u mňa je takýto disk samozrejmosťou.

Archivovanie fotiek a morálne zastaranie

Papier je papier, ten vyzerá vždy rovnako. Papierové fotky sa nemenia. To však v prípade elektroniky neplatí. Ešte dnes sa mi v šuflíku váľajú nejaké VHS kazety, 3,5 palcové diskety, či 8mm pásky. Nemám ich však kde prehrať. Dokonca mám aj starší PATA harddisk. Sám neviem, čo je na ňom. Nemám to ako zistiť, pretože ho do nového počítača už nezapojím. Čo tým všetkým chcem povedať ? Žijeme v technickej ére. Aj keď nájdeme vhodný spôsob archivácie, ešte to neznamená, že o 10 alebo 20 rokov budeme vedieť, čo je to DVD alebo ako ho prehrať. Ešte pred pár rokmi boli 3,5 palcové diskety bežným štandardom. Dnes už počítače disketovú mechaniku nemajú, alebo iba výnimočne. Rovnako môžu dopadnúť (a pravdepodobne aj dopadnú) DVD, HDD, USB a všetko ďalšie. Ak chcete vaše svadobné fotografie ukázať aj vašim deťom, musíte sa prispôsobiť štandardu. V každom prípade odporúčam:

* Archivovanie fotiek na viac, ako jedno miesto

Harddisk môže zdochnúť, poškriabané alebo staré DVD je k ničomu, ale ak uložíte svoje fotky napríklad na M-Disc a popritom si ich necháte na USB kľúči a v počítači, či na externom disku, nemôžete tým nič pokaziť.

* Ukladať fotky každých pár rokov na médium, ktoré je práve v kurze

Doba je dnes tak uponáhľaná, že má človek často plnú hlavu iných starostí, ako sledovať, či náhodou jeho svadobné fotky morálne nestarnú. Dobu však robia ľudia a neostáva nám nič iné, než sa s tým zmieriť. Z času na čas je to proste nevyhnutnosť. Ak si začnete všímať, že CD vychádza z módy, prekopírujte fotky na DVD. Ak sa prestane používať DVD, prekopírujte ich na niečo iné, to, čo bude práve v trende. Nezabúdajte na to, že občas bude potrebné zmeniť aj formát súborov. Hoci si štandard JPG/JPEG (Joint Photographic Experts Group) drží svoju stálicu už niekoľko dobrých rokov, v budúcnosti ho môže nahradiť niečo iné. Na to tiež treba myslieť.

* Kupujte kvalitné médiá

Ak nemusíte, zbytočne nepoužívajte neznačkové médiá, alebo médiá neznámych výrobcov. Pár eur, ktoré ušetríte ich nákupom, nestoja za to, že si často aj niekoľko-násobne skrátite ich trvácnosť, alebo nebodaj prídete o svoje dáta úplne. Odporúčam overených výrobcov DVD Verbatim, prípadne pri flash diskoch, či USB kľúčoch výrobcov ako Kingston alebo Sandisk.

* Nechajte si fotky profesionálne vytlačiť

Nevravím, že máte mať doma 600 fotiek zo svadby. Avšak nechať si profesionálne vytlačiť 20-30 najlepších záberov z obradu, alebo z portrétneho fotenia, je istota a vôbec to nie je prežitok z minulosti. Ak si budete riešiť tlač vo vlastnej réžii, vždy si danou firmou vopred ujasnite, či používajú tlačiarne CMYK, alebo RGB, aby nedošlo k farebnému posunu medzi zobrazovaním a tlačou. Existuje totiž viac farebných modelov. U mňa, v prípade záujmu odporučím, alebo priamo zabezpečím papierové fotografie u firiem, ktoré mám overené a u ktorých je istota, že to nespackajú.

Ak vám teda záleží na tom, aby tu boli vaše spomienky dlho s vami a chcete krásne svadobné zábery ukazovať aj deťom, či vnúčatám, archivovanie fotiek je niečo, čo by ste nemali brať na ľahkú váhu.

Späť na blog